História týchto majestátnych priekopníkov letectva sa začala prototypom
LZ 1, ktorý postavil nemecký generál a konštruktér, gróf Ferdinand von
Zeppelin. Priezvisko starého šľachtica, v povedomí verejnosti zostal ako
„pán oblohy“, sa stalo synonymom pre všetky nemecké vzducholode.
Od prvého letu legendárnej vzducholode LZ 1 Zeppelin uplynie v stredu
2. júla 125 rokov.
Gróf Ferdinand von Zeppelin si koncom 19. storočia predsavzal, že
vyvinie vzducholoď, ktorá by bola schopná prekonať dlhšie vzdialenosti.
Potenciál balónov používaných na vojenské účely spoznal počas americkej
občianskej vojny (1861 - 1865). Za oceánom pôsobil ako pozorovateľ pri
armáde Severu, ktorá často používala na pozorovanie bojiska balóny
plnené plynom. Konštruovaniu a výstavbe vzducholodí sa ale naplno
venoval až po odchode z armády, v ktorej slúžil viac ako 30 rokov.
Svoj dávny sen začal 61-ročný gróf Zeppelin premieňať na skutočnosť v
roku 1899 na brehu Bodamského jazera. V zálive Manzell vybudoval
obrovskú plávajúcu montážnu halu, v ktorej zostrojil svoju prvú 128
metrov dlhú vzducholoď - LZ 1. Mala tvar cigary a poháňali ju dva motory
so štyrmi vrtuľami, ktoré boli umiestnené na gondolách. Plášť
vzducholode, zhotovený z niekoľkých vrstiev látky, vystužovala pevná
kovová konštrukcia.
Štart vzducholode bol niekoľkokrát odložený - prvýkrát mala vzlietnuť už
v októbri 1899, ale kvôli nepriazni počasia museli štart odložiť. Deň „D“
napokon nastal 2. júla 1900. K Bodamskému jazeru v južnej časti Nemecka
sa hrnuli v tento deň zvedavci z rôznych kútov Európy - mestečko
Friedrichshafen praskalo doslova vo švíkoch.
Slávnostný okamih vzlietnutia vzducholode nad Bodamským jazerom do výšky
takmer 400 metrov sledovalo krátko po ôsmej hodine večernej okolo
12.000 ľudí. Na jej palube sa v dvoch gondolách viezlo päť ľudí - gróf
von Zeppelin, barón Konrad von Bassus, inžinier Fritz Burr a v druhej,
60 metrov vzdialenej zadnej gondole boli mechanik Gross a nemecký
novinár a cestovateľ Eugen Wolf.
Hoci približne 18-minút trvajúci let LZ 1 nebol príliš úspešný, počas
neho sa stroj prehol a navyše jeden z motorov zlyhal, grófa Zeppelina to
neodradilo. Naopak, vo svojom úsilí pokračoval s ešte väčším
odhodlaním. V roku 1906 skonštruoval LZ 2 - výkonnejšiu a úspešnejšiu
vzducholoď.
Svoj vrchol ako civilný dopravný prostriedok dosiahli vzducholode
Zeppelin v 20. a 30. rokoch 20. storočia, pričom tieto majestátne
lietajúce stroje sa stali symbolom luxusu, elegancie a pokroku.
Ich osud spečatila katastrofa, ku ktorej došlo 6. mája 1937 na letisku
Lakehurst v americkom štáte New Jersey, kde mal tragickú nehodu Zeppelin
LZ 129 Hindenburg. Na vzducholodi, ktorá práve dokončila
transatlantický let z Frankfurtu nad Mohanom, počas pristávacieho
manévru náhle vypukol požiar - 245 metrov dlhý gigantický vzdušný koráb
pohltili plamene a rútil sa k zemi. Nehoda najväčšieho lietajúceho
stroja v histórii si vyžiadala životy 36 ľudí a znamenala koniec éry
civilných letov vzducholodí Zeppelin.